Centrum univerzitného športu

Hlavným cieľom tréningu je vyvolať špecifické adaptácie, aby sa zvýšila výkonnosť. Adaptácia znamená, prispôsobenie sa organizmu telesnej záťaže. Presahovanie vlastnej silovej úrovne, vykonávanie cvičenia, na ktoré nie je športovec zvyknutý, spôsobuje tréningovú adaptáciu.

Tréningové záťaže rozdeľujeme na:

- stimulujúce,

- stabilizujúce,

- znižujúce športový výkon.

Podmienky adaptácie sú:

- vykonávať cvičenia s preťažením,

- cvičenia a tréningová záťaž (intenzita, objem) sa menia po určitých časových úsekoch,

- indviduálne prispôsobenie sa tréningových programov.

K tvorbe tréningových programov sa používajú modely, ktoré zdôrazňujú len tie najdôležitejšie vplyvové veličiny:

A: Teória superkompenzácie, ktorá je postavená na myšlienke odbúravania biochemických látok počas záťaže. Počas regenerácie stúpa hladina týchto látok nad počiatočnú hodnotu (superkompenzácia). Keď v čase superkompenzačnej fázy sa vykonáva ďalšia záťaž, zvyšuje sa výkonnosť športovca.

B: Teória výkonnosti a únavy rozhoduje o tréningovom účinku po záťaži - buď zlepšenie výkonnosti bezprostredne po záťaži alebo únava. Konečný výsledok určuje sumarizácia pozitívnych a negatívnych zmien. Účinky môžu byť: akútne, bezprostredné, kumulatívne, oneskorené, čiastočné a zbytkové.

Autor: Mgr. Igor Gavalovič