Centrum univerzitného športu

Slovom funkcia v súvislosti so športovým tréningom myslíme účelový tréning. Pri funkčnom tréningu sa zaoberáme spoločnými črtami športov a posilňujeme ich.

Koncept funkčného tréningu zahrňuje 3 otázky:

1. Koľko športov robíme posediačky?

2. Koľko športov vykonávame v stabilnom prostredí, pričom stabilitu poskytujú vonkajšie zdroje?

3. Koľko športov robíme pohybom len jedného izolovaného kĺbu?

Funkčný tréning najlepšie charakterizujú cviky, pri ktorých sa nohy dotýkajú zeme a bez pomoci strojov, až na pár výnimiek. Funkčný tréningový program slúži pre prípravu športovca na výkon v danom športe. Tréningový program využíva koncepty vytvorené v športovej medicíne a fyzioterapii. Funkčný tréning učí zvládať vlastnú váhu tela v zmysluplných polohách prostredníctvom cvikov zameraných na rovnováhu a propriocepsiu (uvedomovanie si tela).

Skladby tréningu zavádzajú regulované množstvo nestability, aby športovec musel reagovať a získal tak naspäť svoju stabilitu.

Tréning zahŕňa jednoduché verzie drepov, predklonov, výpadov, výtlakov a príťahov. Cieľom je poskytnúť súvislý rad cvikov, ktoré športovca naučia zvládať vlastnú telesnú váhu vo všetkých rovinách pohybu. Tréningové programy precvičujú pohyby a nie svaly.

Dôraz sa nekladie na nadmerné rozvíjanie sily pri konkrétnom pohybe, ale na získanie rovnováhy medzi silou jednotlivých svalových partii.

Pri tvorbe tréningových programov treba mať vedomostné znalosti o činnosti kinetických reťazcov a vede o funkčnej anatómii.

Funkčná anatómia opisuje, ako sa svaly správajú, aby pohli prepojené skupiny kĺbov a svalov spolupracujúcich na vykonávaní pohybov. Pri skúmaní konceptu funkčného tréningu myslíme na to, ako a prečo sa športovci v jednotlivých športoch hýbu. Tréning berieme ako prostriedok, ktorý má zlepšiť výkonnosť a nie iba silu.

Odpor voči konceptu funkčného tréningu spočíva často v myšlienke, že vždy sme to robili takto a čo ak sme to celý čas robili nesprávne?

Autor: Mgr. Igor Gavalovič